Ražanj

Ražanj

Hoci predpokladá o niečo menej rozmanitosti ako gril, aj na ražni sa dá pripraviť veľké množstvo jedál: od malých ražňov na malú hydinu až po obrovské na pečené voly. Ražeň je rozšírený vo všetkých regiónoch. Je základnou výbavou všetkých pohostinstiev ležiacich pri hklavných dopravných cestách, kde tieto ražne fungujú ako akési živé reklamné bilboardy. Na ražni končia hlavne mladé prasiatka (odojak), ale aj jahnence či, pravda o niečo zriedkavejšie, kozlence. Ražeň je veľmi starou metódou prípravy jedla a do Chorvátska sa dostal z východu. V starých časoch sa však na ražni nepiekli mladé zvieratá, pretože núdza o potravu kázala ľuďom, aby piekli len zvieratá, ktoré dosiahli pred zabíjačkou svoju plnú hmotnosť. Stopy tejto tradície sú v Chorvátsku badateľné stále, napríklad na ľudových slávnostiach, ku ktorým stále patrí opekanie vola na ražni.

 

Centrálne časti slavónskeho regiónu sú známe svojimi majstrami v príprave vola na ražni. No sedliaci z veľkých slavónskych obcí, ako sú Gundinci, majú radšej na ražni jalovicu ako vola, pretože dobre vedia, že je mäso jalovice šťavnatejšie. Mierny oheň a dobré mäso sú základom každého úspešného ražňa. Korenie sa pritom takmer vôbec nepoužíva, lebo najdôležitejšia je vždy pôvodná kvalita mäsa. Mäso na ražni sa vždy pečie pomaly, pri pomalom a pravidelnom rytme otáčania. Mäso musí byť správne nasolené a počas pečenia sa iba pretiera olejom, roztopenou masťou, a niekedy tiež vývarom, vínom alebo pivom.